Novela zákona o legalizácii príjmov z trestnej činnosti („AML“) sprísňuje požiadavky na tzv. kontrolu klienta (customer due diligence). Nižšie uvádzame, čo všetko táto kontrola obnáša.
Novela rozširuje povinnosti, ktoré má povinná osoba pri základnej starostlivosti či zvýšenej starostlivosti, precizuje a bližšie konkretizuje obsah programu vlastnej činnosti povinnej osoby, ktorý po novom bude podliehať schváleniu štatutárnym orgánom povinnej osoby a taktiež rozširuje definíciu neobvyklej obchodnej operácie a nadväzujúcu povinnosť povinnej osoby prijať príslušné opatrenia.
AML zavádza na implementáciu vyššie uvedených povinností viaceré „deadline-y“, pričom za porušenie jednotlivých ustanovení zákona o AML hrozia dotknutým subjektom vysoké sankcie, a to za všeobecné porušenie zákona AML až do výšky 200.000 EUR, v tých závažnejších prípadoch až do výšky 1.000.000 EUR. Bankám a finančným inštitúciám hrozí pokuta až do výšky 5.000.000 EUR. Sankcia pri tom môže byť uložená až do troch rokov odo dňa zistenia porušenia, najneskôr do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.
Aké zmeny platia od 15.3.2018 ?
Akonáhle sa spoločnosť „nájde“ v zozname povinných osôb (§6a zákona o AML), vzťahujú sa ňu sprísnené požiadavky pre kontrolu klienta. Medzi povinné osoby patria okrem iného banky, finančné inštitúcie, realitné kancelárie, advokáti pri poskytovaní určitých služieb klientovi, pričom povinnou osobou je aj ten, kto vykonáva „Činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov alebo „sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností“ Spoločnosti by preto mali zvážiť, ktoré zo zapísaných živností aj skutočne vykonávajú, aby predišli tomu, že sa na nich bude vzťahovať status povinnej osoby napriek tomu, že danú obchodnú činnosť de facto nevykonávajú.
Povinnou osobou sa však automaticky stáva aj podnikateľ, ktorý sa síce v tomto zozname nenachádza, ale vykoná obchod v hotovosti v hodnote najmenej 10 000 eur bez ohľadu na to, či ide o transakciu vykonanú jednotlivo alebo o viaceré na seba nadväzujúce obchody, ktoré sú alebo môžu byť prepojené.
Povinnosť identifikovať konečného užívateľa výhod („KUV“) a viesť o ňom písomné/elektronické záznamy, pokiaľ už tieto údaje nie sú zapísané v registri partnerov verejného sektora („RPVS“) alebo v registri PO, podnikateľov a orgánov verejnej moci a na žiadosť oprávnených osôb (napr. finančná polícia) im tieto údaje v nimi určenej lehote oznámiť; Povinná osoba musí tieto údaje uchovávať ešte po dobu piatich rokov od zániku KUV.
Rozšírenie povinností v rámci základnej starostlivosti povinnej osoby o identifikáciu KUV a prijatie opatrení na overenie jeho identifikácie, vrátane opatrení na zistenie vlastníckej a riadiacej štruktúry klienta. Zároveň povinná osoba zisťuje a zaznamenáva informáciu, či nie je klient osobou, voči ktorej sú vykonávané medzinárodné sankcie alebo či nie je politicky exponovanou osobou (týmito osobami sa automaticky rozumejú osoby, ktorým bola zverená významná verejná funkcia, a to bez ohľadu na miesto trvalého pobytu (v SR aj zahraničí); V tomto prípade platí vykonávanie zvýšenej starostlivosti najmenej 12 mesiacov od skončenia výkonu významnej verejnej funkcie).
Stanovenie minimálneho rozsahu identifikačných údajov klientov. Po novom sú všetky povinné osoby povinné zisťovať rodné číslo konečného užívateľa výhod. Dátum narodenia bude v rámci identifikácie FO postačovať iba v prípade, že danej FO nebolo rodné číslo pridelené (napr. zahraniční podnikatelia).
Povinnosť vykonať „aspoň“ zjednodušenú starostlivosť v prípadoch existencie nízkeho rizika legalizácie. Čo to znamená ? Pri určitých druhoch obchodu, keď povaha obchodu/transakcie umožňuje zistenie neobvyklej obchodnej operácie (tzv. transparentný obchod), prípadne ide o obchody do 15.000 eur, zákon o AML nevyžaduje od povinných osôb vykonanie základnej starostlivosti, ale iba zjednodušenej starostlivosti. Ide o zmenu oproti pôvodne platnému zákonu, kedy sa v tomto prípade nevyžadovala žiadna starostlivosť.
Povinnosť vyhotoviť písomný záznam v prípade všetkých zložitých, nezvyčajne veľkých obchodov a všetkých obchodov s nezvyčajnou povahou, ktoré nemajú zrejmý ekonomický účel alebo zrejmý zákonný účel, pričom povinná osoba je povinná v čo najväčšej možnej miere preskúmať účel týchto obchodov. Povinná osoba je povinná mať záznam k dispozícii pri kontrole finančnou políciou, pričom záznam musí obsahovať informácie odôvodňujúce výsledok posudzovania obchodu, tzn. na základe čoho posúdila povinná osoba danú operáciu ako neobvyklú.
Hodnotenie rizík. Povinná osoba v rámci vykonávania činností podľa novely zákona je povinná identifikovať, posudzovať, vyhodnocovať a aktualizovať riziká legalizácie a financovania terorizmu podľa druhu obchodov a obchodných vzťahov pri zohľadnení nielen faktorov uvedených v prílohe č. 2 k zákonu, a to podľa typu klienta, účelu, pravidelnosti a dĺžky trvania obchodného vzťahu, hodnoty obchodu, rizikovosti krajiny a pod., ale aj vlastných, konkrétnych foriem neobvyklých obchodných operácií, ktoré sa môžu vyskytnúť v jej podnikateľskej činnosti.
Vo svetle GDPR a nového zákona o spracovávaní osobných údajov pre úplnosť uvádzame, že právnym základom pre spracúvanie vyššie uvedených osobných údajov klientov / zákazníkov naďalej ostáva zákon o AML, tzn. spracovanie osobných údajov nepodlieha súhlasu dotknutých osôb.
Aké dokumenty musí mať každá povinná osoba aktualizované do 15. mája 2018 ?
Program vlastnej činnosti povinnej osoby.
Povinnosť mať vypracovanú internú firemnú smernicu zameranú na boj proti legalizácii príjmov z trestnej činnosti nie je žiadnou „novinkou“. Novela zákona o AML oproti pôvodnej úprave avšak vyslovene vyžaduje, aby program obsahoval prehľad konkrétnych foriem neobvyklých obchodných operácií podľa predmetu činnosti povinnej osoby, ktoré sa môžu vyskytnúť v jej podnikateľskej činnosti. Navyše, program musí obsahovať určenie osoby, ktorá bude vo firme zabezpečovať plnenie úloh pri ochrane pred legalizáciou, ohlasovanie neobvyklých obchodných operácií, pričom ak touto osobou nie je štatutárny orgán alebo jeho člen, táto osoba musí byť vedúcim zamestnancom, musí mať možnosť priamej komunikácie so štatutárnym orgánom a prístup k všetkým informáciám a dokladom, ktoré povinná osoba získala pri vykonávaní starostlivosti vo vzťahu ku klientovi. Aktualizácia tohto programu by sa mala po novom uskutočniť nielen v súvislosti so zmenou predmetu činnosti povinnej osoby, ale aj pred začatím poskytovania nových produktov či pri zmene organizačného usporiadania povinnej osoby. Po novom platí, že tento program podlieha schváleniu štatutárneho orgánu povinnej osoby.